Financovanie

Verejné zbierky sú legislatívne upravené zákonom č. 162/2014 Z. z. o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nahradil právnu úpravu z roku 1973. Verejnou zbierkou je podľa tohto zákona získavanie a zhromažďovanie dobrovoľných peňažných príspevkov právnickými osobami oprávnenými vykonávať zbierku od vopred neurčeného okruhu prispievateľov na vopred určený všeobecne prospešný účel alebo na individuálne určenú humanitárnu pomoc pre fyzickú osobu alebo skupinu fyzických osôb, ktoré sa ocitli v núdzi, v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou. Verejnú zbierku môžu vykonávať len oprávnené právnické osoby určené v zákone, ktoré okrem právnych foriem MNO vymedzených v tejto práci, zahŕňajú aj Slovenský Červený kríž, účelové zariadenie cirkvi, účelové zariadenie náboženskej spoločnosti, záujmové združenie právnických osôb a združenie obcí.

Darovanie, resp. darovaciu zmluvu všeobecne definuje § 628 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý pod darovacou zmluvou rozumie, že darca niečo bezodplatne ponecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Zmluva je neplatná, pokiaľ plnenie nastane až po smrti darcu. Žiadny právny predpis ale neupravuje, čo presne má darovacia zmluva obsahovať. Aj v prípade, že predmetom daru nie je nehnuteľnosť, odporúča sa, aby darovacia zmluva bola písomná hlavne kvôli preukázaniu nadobudnutia finančných prostriedkov, resp. iných vecí. Zmluva by mala obsahovať označenie, že ide o darovaciu zmluvu, údaje o zmluvných stranách (darca a obdarovaný), popis predmetu daru, prípadne účel, na ktorý sa má dar použiť a podpis zmluvných strán.

V praxi sa stretávame s problémom, že rôzne inštitúcie, ktoré poskytujú finančné prostriedky, ich nazývajú tak, že nevyjadrujú ich podstatu. Napríklad rozšírený pojem „grant“ môže znamenať dotáciu, príspevok obce či dar. Častokrát to takto chápu aj samotné MNO, akonáhle píšu žiadosť o financovanie projektu, spája sa to u nich s grantom, pričom môže ísť o dotáciu alebo aj účasť na participatívnom rozpočte. Základné charakteristiky grantovej žiadosti sú:

• na finančnú podporu nie je právny nárok a sprevádza ju písomná zmluva
• finančná podpora sa poskytuje na základe projektu alebo žiadosti
• finančné prostriedky musia byť použité na ten účel, na ktorý boli schválené a poskytnuté
• podpora nemusí vždy tvoriť 100 % nákladov projektu či akcie a vyžaduje sa spoluúčasť
• existuje okruh vymedzených nákladov, ktoré nesmú byť hradené zo získaných prostriedkov
• poskytovateľ väčšinou chce byť informovaný, ako boli prostriedky využité (napr. vyúčtovaním a/alebo záverečnou správou)

Pod členskými poplatkami rozumieme ročné poplatky získavané od svojich členov za isté služby alebo výrobky, čím členovia čiastočne podporujú hlavnú činnosť organizácie.

Crowdfunding (z angličtiny ako davové financovanie: crowd = dav, funding = financovanie) je možné označiť aj ako otvorenú výzvu, ktorá prebieha prostredníctvom internetu, kde je cieľom získanie peňažných prostriedkov na konkrétne účely. Poskytnutie peňažných prostriedkov môže byť vo forme daru, alebo zámenou vo forme využívania nového, vyvíjaného produktu, ktorý budú mať možnosť užívať ako prví podporovatelia. Ďalší zdroj uvádza, že ide o spôsob zabezpečenia finančných prostriedkov na dosiahnutie cieľov bez potreby hľadania rizikového kapitálu, prípadne iných zdrojov, ktoré nemusia byť v konečnom dôsledku výhodné, napr. úvery.

Crowdfunding založený na darovaní, alebo inak donačný model, predstavuje takú formu, kde prispievatelia podporujú projekt bez toho, aby od toho očakávali protihodnotu v hmotnej alebo nehmotnej forme. Neprítomnosť odmien toleruje, že kampane môžu zverejňovať nie iba spoločnosti, ktoré vytvárajú produkt alebo službu, ale aj jednotlivci, ktorí môžu potrebovať prostriedky na pomoc iným alebo pre svoje osobné účely. Rozdiel v tomto modeli od ostatných je ten, že je charitatívny.

Sponzorstvo je považované za spôsob podpory zo strany osoby alebo organizácie (sponzora), ktorý dáva k dispozícii sumu peňazí alebo vecné prostriedky a za to dostáva protislužbu, zvyčajne vo forme propagácie. Sponzorstvo je možné chápať ako právny vzťah medzi tým, kto poskytuje sponzorský príspevok (sponzor) a tým, kto sponzorský príspevok prijíma (spravidla MNO) a je povinný uvádzať logo sponzora na viditeľnom mieste. V konečnom dôsledku ide o špecifický druh reklamy, ktorej podstatou je propagácia sponzora, jeho výrobkov, názvu alebo služieb na bilbordoch, internetovej stránke, reklamných predmetoch, v odkaze v televíznom vysielaní a pod. V Slovenskej republike neexistuje všeobecná právna úprava, resp. konkrétna legislatíva, ktorá by upravovala sponzoring. Niektoré zákony však oblasť sponzoringu čiastočne zahŕňajú:

• zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
• zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov

Inštitút charitatívnej reklamy upravuje novela zákona č. 344/2017 Z. z. o dani z príjmov. V § 12 ods. 3 sú vymedzení daňovníci (občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby16), ktorých príjmy plynúce z reklamy na charitatívne účely17, a to až do výšky 20 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, sú oslobodené od dane. Podmienkou zákona pre oslobodenie príjmu do 20 000 eur od dane z príjmov je povinnosť týchto právnych foriem právnických osôb použiť oslobodené príjmy iba na všeobecne prospešné účely ako sú:

• ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb
• podpora a rozvoj športu
• poskytovanie sociálnej pomoci
• zachovanie kultúrnych hodnôt
• podpora vzdelávania
• ochrana ľudských práv
• ochrana a tvorba životného prostredia
• veda a výskum
• organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti

Ku komplexnejším alternatívnym mechanizmom poskytovania kolektívnych statkov patrí nahradenie dobrovoľného mechanizmu prispievania lotériou. Jedná sa o jednu z typických foriem fundraisingových aktivít neziskových organizácií.

Jednou z najznámejších závetí na svete je nepochybne posledná vôľa Alfreda Nobela. Odkázal v nej veľkú časť majetku do fondu, ktorého úroky sú dodnes rozdeľované ako ceny ľuďom, ktorí v uplynulom roku znamenali pre ľudstvo najväčší prínos – učinili najväčšie objavy na poli fyziky, chémie, fyziológie či lekárstva, literatúry a svetového mieru. Prvé tzv. Nobelove ceny sa udeľovali vo výročný deň jeho úmrtia v roku 1901. Slovenská legislatíva (Občiansky zákonník, § 476-480 Tretia hlava Dedenie zo závetu) umožňuje každému občanovi rozhodnúť počas jeho života, kto a čo bude po ňom dediť.